Menu

Lucia & Karin: Keď sa z pasívneho "športovca" stane fitness fanúšik  

dátum zverejnenia: 22. 6. 2020

Lucia & Karin: Keď sa z pasívneho "športovca" stane fitness fanúšik

Začať športovať je možné v každom veku a v akejkoľvek chvíli. Časom športovaniu určite prepadnete a možno spoznáte ďalších zaujímavých ľudí, ktorí spestria vaše životy. Tak ako Lucia, ktorá stretla Karin pri fitness tréningoch a obidve, aj keď už spolu pravidelne netrénujú, sa doteraz radi stretnú mimo fitness centra.

Pokiaľ ste stále nenašli odhodlanie začať sa hýbať, poprípade si hovoríte, že šport nie je vaša šálka kávy, prečítajte si výpovede dvoch mladých žien a nechajte sa inšpirovať.

Lucia: "Chcem sa s vami podeliť o to, prečo ja - absolútne nešportový typ, som podľahla čaru fitness centra. Moja prvá skúsenosť  s aktívnym športom siaha do vysokoškolských čias, kde sme na internáte mali zriadené malé fitness pre ubytované dievčatá. Dovtedajšia moja športová aktivita sa viazala k pozeraniu hokejových športových prenosov, poprípade pravidelného  nedeľného dedinského  futbalu.  Ale vďaka tomu, že sme sa v 4.ročníku  môjho štúdia, stretli veľmi dobrá partia báb na spoločnej bunke, sme sa navzájom vyhecovali a odhodlali spraviť niečo pre naše zdravie. Bohužiaľ  táto aktivita nám vydržala niekoľko týždňov, pretože nás čakalo náročné skúškové obdobie a tak šport išiel do úzadia. Ale aj napriek krátkemu trvaniu, čas strávený s ostatnými babami pri tej hodine športu bol skvelý. Okrem toho, že sme sa vzájomne povzbudzovali, zašportovali si, spoznali sme tam ďalšie  dievčatá a vznikli nové internátne priateľstvá. Ako som už spomínala, bohužiaľ moja fitness „kariéra“ v tomto období   netrvala dlho.  Prišli skúšky, leto, náročný piaty ročník, štátnice. Po škole, práca a takto išiel čas. Z nedostatku času a pravdepodobne aj z určitej lenivosti som sa nevedela vrátiť opäť  k športovaniu. Aj napriek tomu, že v mojej pamäti som si uchovávala pocit, ktorý som mala vždy po odmakanej hodine, kde som sa síce „fyzicky zničila“ ale moja hlava si nesmierne oddýchla. A tak roky ubiehali. Až do minulej jari. Nepamätám si ten prvotný impulz. Možno to bola túžba popracovať na svojich krivkách do letných veci, poprípade zlepšiť kondíciu, ktorá po 30-tke rapídne upadá. Alebo opäť mať možnosť  po sedavej práci si prečistiť hlavu a rozhýbať svalstvo, ktoré často niekoľkohodinovou prácou za počítačom dáva telu zabrať. Pravdepodobne to bola kombinácia všetkých túžob dokopy. Povzbudilo ma asi tiež, že v našom malom okresnom mestečku otvorili fitness iba pre ženy.  A tak som to teda dala znova do „boja“. Ja som, ale ten typ, ktorý potrebuje pri takejto aktivite partáka, pretože bez neho som schopná „odšportovať“ za 30 min, s 5 minútovými prestávkami.

V mojom okolí sa v tom čase však nenašiel nik, kto by ochotný zahájiť  spoločnú rysovačku do plaviek . Avšak fitness centrum ponúkalo možnosť trénovať s ich trénerkou. Na začiatku boli mierne obavy, či Karin (moja trénerka) bude ochotná trénovať človeka so zdravotným znevýhodnením  a myslím, že určité obavy boli aj na jej strane. Avšak po pár tréningoch  sme sa zosúladili a dokonca sa z nás stali aj kamošky, ktoré si vybehli po tréningu na kávu.  Vďaka nej ma to začalo nesmierne baviť (aj keď ona by namietala, že som tak počas tej hodiny tak nevyzerala, keďže som mala neustále pripomienky, že už nevládzem, alebo to neviem). Ale skutočne som po každej hodine mala skvelý pocit zo seba. V septembri však nastala opäť situácia, keď som sa kvôli práci musela rozdeliť svoj čas na dve miesta. A tak znova nastal problém s nedostatkom času. Nakoľko, ale už som sa nechcela vzdať toho tejto mojej aktivity, som postupne sa k tomu vrátila. Prebiehajúca pandémia môj entuziazmus na chvíľku pozastavila (keďže doma sa mi samej cvičiť nechce, nemá ma kto ťahať), ale hneď ako to situácia umožní, vrátim sa opäť  do sveta fitness.  Pretože chýba mi nesmierne športová aktivita, ale hlavne skvelý pocit po nej."

Karin:  "Moje začiatky s Luckou  Jej prvé oslovenie že chce začať trénovať, som zo začiatku nebrala vážne, keďže som ju osobne ešte nepoznala a myslela som si,  že to vzdá hneď na začiatku ako niektoré baby,  To, že má určité zdravotné znevýhodnia som vôbec nebrala ako nevýhodu,  skôr naopak snažila som sa pre ňu pripraviť tréning, aby ju nielen bavil ale aj motivoval na lepšie výsledky. Po čase som vedela, že Lucia nie je žiadna padavka a moje tréningy  som zintenzívnila. A či som sa bála, že je zdravotne znevýhodnená? Vôbec, nie bola pre mňa inšpiráciu že keď človek chce, dá sa všetko v akejkoľvek situácii a musí brať určité  svoje životné nevýhody ako výhody!
Som nesmierne rada, že sme sa spolu nielen zasmiali,  ale stali sme sa dobre partáčky.  A som rada, že sme doteraz  spolu v kontakte, aj keď toho času nie je veľa na obidvoch stranách."

Youtube video - náhľad

Chceš zažiť niečo podobné?

Prihlás sa

Nemáš účet? Zaregistruj sa.

Ďalšie príbehy našich Nezastaviteľných