Menu

Lucia & Karin: Keď sa z pasívneho športovca stane fitness fanúšik  

dátum zverejnenia: 19. 8. 2020

Lucia & Karin: Keď sa z pasívneho športovca stane fitness fanúšik

Začať športovať je možné v každom veku a v akejkoľvek chvíli. Časom športovaniu určite prepadnete a možno spoznáte ďalších zaujímavých ľudí, ktorí spestria vaše životy. Tak ako Lucia, ktorá stretla Karin pri fitness tréningoch. Hoci už spolu pravidelne netrénujú, doteraz sa rady stretnú mimo fitness centra.

Pokiaľ ste stále nenašli odhodlanie začať sa hýbať, prípadne si hovoríte, že šport nie je vaša šálka kávy, prečítajte si výpovede dvoch mladých žien a nechajte sa inšpirovať.

Lucia po dlhých rokoch úspešného vyhýbania sa športovej aktivite jedného dňa nadobudla pocit, že nastal čas spraviť niečo pre svoje zdravie. 

Chcem sa s vami podeliť o to, prečo ja - absolútne nešportový typ, som podľahla čaru fitness centra. Moja prvá skúsenosť  s aktívnym športom siaha do vysokoškolských čias, kde sme na internáte mali zriadené malé fitness pre ubytované dievčatá. Dovtedajšia moja športová aktivita sa viazala k pozeraniu hokejových športových prenosov, prípadne pravidelného  nedeľného dedinského  futbalu.  Ale vďaka tomu, že sme sa v 4.ročníku môjho štúdia stretli veľmi dobrá partia báb na spoločnej bunke, sme sa navzájom vyhecovali a odhodlali spraviť niečo pre naše zdravie. Bohužiaľ  táto aktivita nám vydržala niekoľko týždňov, pretože nás čakalo náročné skúškové obdobie, a tak šport išiel do úzadia. Napriek krátkemu trvaniu bol čas strávený s ostatnými babami pri tej hodine športu skvelý. Okrem toho, že sme sa vzájomne povzbudzovali, zašportovali si, spoznali sme tam ďalšie  dievčatá a vznikli nové internátne priateľstvá. Ako som už spomínala, moja fitness „kariéra“ v tomto období bohužiaľ netrvala dlho.  Prišli skúšky, leto, náročný piaty ročník, štátnice. Po škole práca a takto išiel čas. Z nedostatku času a pravdepodobne aj z určitej lenivosti som sa nevedela vrátiť opäť  k športovaniu. V pamäti som si však uchovávala pocit, ktorý som mala vždy po odmakanej hodine: síce som sa „fyzicky zničila“, ale moja hlava si nesmierne oddýchla. A tak roky ubiehali. Až do minulej jari. Nepamätám si ten prvotný impulz. Možno to bola túžba popracovať na svojich krivkách do letných vecí, prípadne zlepšiť kondíciu, ktorá po 30-ke rapídne upadá. Alebo opäť mať možnosť  po sedavej práci si prečistiť hlavu a rozhýbať telo, ktorému často niekoľkohodinová práca za počítačom dáva zabrať. Pravdepodobne to bola kombinácia všetkých túžob dokopy. Povzbudilo ma asi tiež, že v našom malom okresnom mestečku otvorili fitness iba pre ženy.  A tak som to teda dala znova do „boja“. Ja som ale ten typ, ktorý potrebuje pri takejto aktivite parťáka, pretože bez neho som schopná „odšportovať“ za 30 min, s 5 minútovými prestávkami.

V mojom okolí sa v tom čase však nenašiel nik, kto by ochotný spustiť  spoločnú rysovačku do plaviek. Avšak fitness centrum ponúkalo možnosť trénovať s ich trénerkou. Na začiatku boli mierne obavy, či moja trénerka Karin bude ochotná trénovať človeka so zdravotným znevýhodnením. Myslím, že určité obavy boli aj na jej strane. Avšak po pár tréningoch  sme sa zosúladili a dokonca sa z nás stali aj kamošky, ktoré si vybehli po tréningu na kávu.  Vďaka nej ma to začalo nesmierne baviť (aj keď ona by namietala, že som tak počas tej hodiny tak nevyzerala, keďže som mala neustále pripomienky -nevládzem, neviem...). Ale skutočne som po každej hodine mala skvelý pocit zo seba. V septembri však nastala opäť situácia, keď som kvôli práci musela rozdeliť svoj čas na dve miesta. A tak znova nastal problém s nedostatkom času. Nakoľko som sa už nechcela vzdať toho tejto mojej aktivity, postupne som sa k nej vrátila. Prebiehajúca pandémia môj entuziazmus na chvíľku pozastavila (keďže doma sa mi samej cvičiť nechce, nemá ma kto ťahať), ale hneď ako to situácia umožní, vrátim sa opäť  do sveta fitness.  Pretože mi nesmierne chýba športová aktivita, ale hlavne skvelý pocit po nej."

Karin je bývalá fitnesska. Po ukončení aktívnej kariery odovzdáva svoje bohaté poznatky ďalším športuchtivým ľudom.

 "Rada si spomínam na moje začiatky s Luckou.  Jej prvé oslovenie, že chce začať trénovať, som zo začiatku nebrala vážne. Osobne som ju ešte nepoznala a myslela som si, že to vzdá hneď na začiatku ako niektoré baby. To, že má určité zdravotné znevýhodnenia, som vôbec nebrala ako nevýhodu. Naopak, snažila som sa pre ňu pripraviť tréning tak, aby ju nielen bavil, ale aj motivoval na lepšie výsledky. Po čase som vedela, že Lucia nie je žiadna padavka, a moje tréningy  som zintenzívnila. A či som sa bála, že je zdravotne znevýhodnená? Vôbec nie. Bola pre mňa inšpiráciou, že keď človek chce, dá sa všetko v akejkoľvek situácii a musí brať určité  svoje životné nevýhody ako výhody!
Som nesmierne rada, že sme sa spolu nielen zasmiali,  ale stali sme sa dobrými parťáčkami.  A som rada, že sme doteraz  spolu v kontakte, aj keď toho času nie je veľa na obidvoch stranách."

Youtube video - náhľad
Zdieľať článok na Facebooku

Chceš zažiť niečo podobné?

Prihlás sa

Nemáš účet? Zaregistruj sa.