Menu

Dominik, Monika & Hikemates: S úsmevom na vrchole Veľkej Rače

dátum zverejnenia: 14. 9. 2020

Dominik, Monika & Hikemates: S úsmevom na vrchole Veľkej Rače

Hikemates je online komunita turistov, ktorí sú aktívni nielen vo virtuálnom priestore, ale zhruba raz za jeden-dva mesiace spolu vyrazia aj na skutočnú túru. Birellu je takáto aktivita sympatická, preto podporuje aj tento projekt. Na 25.7.2020 si naplánovali výstup na najvyšší vrch Kysuckých Beskýd Veľkú Raču (1236 m). My nezastaviteľní sme sa rozhodli pripojiť sa.

Mapu sa oplatilo sledovať hneď od začiatku.

Ešte týždeň pred výstupom na Veľkú Raču to podľa Aladina SHMÚ vyzeralo na kysuckú reprízu tatranského hikematesovského počasia: prehánky, búrky, ochladenie. Predpoveď sa však priebežne lepšila. V deň D sme sa v zostave Dominik, jeho mama Monika a ich parťák Martin kúpali spolu s asi tridsiatkou hikemates v ranných slnečných lúčoch na parkovisku v dolnej časti Lalikov – východisku i cieli výstupu na Veľkú Raču.

Po rýchlom zoznámení sa s nami a s projektom Birell Nezastaviteľní sa celá skupina dala do pohybu. Takmer nikto si nevšimol, že nesprávnym smerom – po žltej smerom na kopec Zanka, hoci podľa pôvodného plánu sme tadiaľ mali  zostupovať. Neskôr nám vysvetlili, že zmena plánu bola zámerná. Na rovnakej trase mal prebiehať horský polmaratón a bolo vhodnejšie stretávať sa s bežcami čelne. Z nezasvätených sme na túto habaďúru ako prví prišli my traja. Bolo nám jasné, že poriadne zvlnenú hrebeňovku Kykula – Veľký Príslop – Veľká Rača by sme s Dominikom nedali. Veľká Rača nám ako cieľ úplne stačila. Preto sme vzali mapu a rozum do hrsti a vymysleli super skratku rovno do sedla medzi Veľkým Príslopom a Úplazom. Hikemates upachtených náročným húpavým hrebeňom a slnečnou páľavou sme v sedle vítali so širokým úsmevom, odpočinutí a najedení čučoriedok.

Potom sme už všetci spoločne pokračovali na Schronisko PTTK na Wielkiej Raczy. Cestou sme rozoberali, či sa tým párstometrovým prešľapom hranice dostaneme na covidový blacklist. Z dát dostupných Veľkému bratovi by zrejme však bol problém rozhodnúť, či sme hranicu skutočne prekročili, alebo len pláva triangulácia z mobilného alebo GPS signálu. Mobily pípali ostošesť, nabiehali smsky vítajúce raz v poľskej, raz v českej sieti. Záver mudrovania bol, že Poľsko je bezpečná krajina a prechody SK-PL hranice teda nikoho nezaujímajú.

Dominik vďaka nášmu povzbudzovaniu a prísľubu piva, guláša a masáže krku prekonal zopár krízových momentov výstupu. Na plácku pred schroniskom sme si dopriali dostatok času na zotavenie a doplnenie tekutín, minerálov a energie. Boli by sme pobudli aj dlhšie, ale od juhu sa začali zbierať ťažké búrkové mraky. S hikemates sme si ešte urobili spoločnú fotku pri vrcholovom kríži a potom sme sa už každý svojim tempom dali na zostup. Aj zostupovú trasu sme si pozmenili – tentoraz mierne predĺžili, aby klesanie bolo čo najmiernejšie. Po zelenej sme to potiahli až ku kaplnke v sedle Príslop a odtiaľ cez Vojtušovcov dole k Lalikom. Na Dominika v závere zaberalo povzbudzovanie návratom k autu. Celí šťastní a hrdí na náš spoločný športový výkon sme sa doň rozvalili a odfrčali do Žiliny. Tam nás už vítali mláky po búrke. Na nás na celom výlete nekvapla ani kvapka. Prekonali sme 17 km, zhruba 700 m prevýšenia a všetky obavy, či to dáme. Boli sme skutočne nezastaviteľní.

Martin, terénny koordinátor projektu Birell Nezastaviteľní

Na túre na Veľkú Raču som sa presvedčila, že môj Dominik je super turista.

Po registrácii na stránkach projektu BIRELL-NEZASTAVITEĽNÍ nám jedného dňa zavolal Martin z teamu Nezastaviteľných kvôli výstupu na Veľkú Raču. Súhlasila som, že sa s Dominikom zúčastníme. Asi týždeň pred výstupom som stále pozerala predpoveď počasia, ktoré vôbec nevyzeralo veľmi dobre.

Nakoniec nastal deň ,,D" - sobota 25.7.2020. Celá trojka ja, Dominik a Martin sme sa zoznámili a spolu so skupinou hikemates sme začali našu cestu na výstup. Bolo krásne slnečné počasie a vôbec to nevyzeralo na dážď, ako sme sa celý týždeň obávali. Trasa vyzerala dosť náročná a mala som obavy aj kvôli Dominikovi. Martin mal však aplikáciu turistické mapy, kde sa vyberali menej náročné chodníky a samozrejme skratky, aby sme to Dominikovi trochu uľahčili. Celou cestou som Dominika motivovala gulášom a samozrejme pivkom (radlerom). Po menších krízach bol konečne cieľ a samozrejme odpočinok a sľúbená odmena.

Keď sme sa posilnili obedom, doplnili tekutiny, pozoznamovali sa so super ľuďmi, ktorí povzbudzovali Dominika, nastal čas na zostup. Ešte sme si urobili celá skupinka skvelé foto pri vrcholovom kríži a každý svojou cestou  a hlavne tempom smeroval cestou na zostup. Samozrejme sa hľadala zasa pre Dominika tá správna cesta. Síce bola o niečo dlhšia, ale miernejšia. Videla som na Dominikovi, že už je aj unavený. Povzbudzovanie, že už ideme k autu, ho zakaždým nakoplo vpred.

Celí šťastní a hlave hrdí, že sme to zvládli, sme posadali do auta a uháňali do Žiliny. Tam sme sa s Martinom rozlúčili a popriali pekný zbytok dňa. Bol to skvelý zážitok a hlavne aj niečo nové pre Dominika. Prekonali sme cca 17 km s prevýšením asi okolo 700 m. Boli sme predsa NEZASTAVITEĽNÍ. Veľká vďaka Martinovi za výlet a Vám všetkým za tento projekt...

Dominik a mamina Monika

Youtube video - náhľad
Zdieľať článok na Facebooku

Chceš zažiť niečo podobné?

Prihlás sa

Nemáš účet? Zaregistruj sa.